Je mi zle z pomyslenia na bezmocnosť človeka pred principiálnou nemožnosťou absolútneho pochopenia. Neuveritelná obmedzenosť, kopy otázok bez odpovedí. Snaha nájsť odpoveďe je ako valiť syzifovský balvan ktorí s určitosťou opakovane spadne. Tak ako riešiť túto situáciu? Ako nájsť odpovede?
Riešenia na tieto otázky poznám dve, obe už s princípu zlé, ale predsa najlepšie aké môžu byť, a to je aspoň aká-taká útecha. Jedno z riešení ponúka viera. Viera vždy bola, je a bude vierou v autoritu mimo moje ja. Či už je to viera v Knihu, Vodcu alebo iného supersamca. Viera je bezpečný nástroj ukotvenia vo svete plnom neistôt. Definícia vieri: viera, je príjmanie istého tvrdenia ako pravdivého, hoci dôkazy na jeho pravdivosť sú nedostatočné, alebo mu priamo odporujú (def. citovaná z knihy Náboženstvá z opačného brehu).
Pre tých čo neveria, ostáva jediný možný záchytný bod v tomto skurvenom svete, a to je skepsa. Je to jediná možná istota. Vedomie, že všetko čo môžem o tomto svete povedať, je že nič nemôžem povedať s úplnou istotou. Toto vedomie má podobu kŕčovitého úškrnu a radosti zo sebatríznenia. Patrí k tým, čo neveria ničomu. A robia to systematycky.
Popri písaní tohto článku som si uvedomil, že práva cesta životom som Ja, a nie moja skepsa. Teda nakoniec predsa niesom skeptyk, ale akýsi zvrátený poddruh veriaceho. Ten kto je príliš skeptycký bude žiť v stálej neistote a nikdy neprekoná rámec svojej vlastnej stupidity. Pochybnosti sú choroby cesty, cesty ktorá je cieľom. Fungovať ako skeptik, vo svete poskladanom z pochybností bez jedinej pravdy, je možno najmúdrejšie, ale topiť sa celý život v sračkách vlastnej nechápavosti sa mi nechce.
Preto budem veriť v seba, svojho jediného boha, ktorí má právo rozhodovať o ceste svojho osudu.
Autoritou sebe samému
19.05.2007 14:48:53
I saw the man, who could change my destiny, he stood in the mirror...
alebo prvý pokus o kvalitný článok.
Komentáre
tak..
:-D
Fuuu
to pierre
som zabudol poznamenat
:)
to luna
:)
to luna
:)
To ze ludia nerozmyslaju nie je ich chyba - je to chyba tejto doby... nie je na to cas, cize myslim ze ani na to byt skepticky nie je cas a ludia proste ziju...
Vacsina ludi ktori si neveria sa zrejme utiekaju k bohu - najdu tam oporu, pomodlia sa, zacnu si viac verit, dokazu potom veci sami - ale myslia si ze je to zasluhou boha - cize len potrebuju isty psychologicky stimul ktory ich nakopne...
Boh nas nepotrebuje, a ani my jeho... potrebujeme si len viac verit, obcas zastat a pozriet sa na to aky je svet krasny aj bez neho...
Koho uz trapi ci ho stvoril alebo nie :) nas to neovplyvni